
SVETOZÁR KRNO: Karpatský oblúk po štyridsiatich rokochSVETOZÁR KRNO: Karpatský oblúk po štyridsiatich rokoch
Prístupnosť | nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov |
---|---|
Jazyky | slovenčina (orig.) |
„Sen o karpatskom oblúku mi nedal spať ako gymnazistovi po tom, čo sa nám podarilo v roku 1975 ako prvým prejsť neprerušene dnes legendárnu SPN-čku od Devína po Duklu. Inšpirovaný vtedajšími úspechmi našich horolezcov – himalájistov som dlho uvažoval, ako posunúť aj turistiku na vrcholovú úroveň. Dôležitú úlohu zohralo aj naše stretnutie so slávnym horolezcom Reinholdom Messnerom na Kaukaze. O dvanásť mesiacov na to, v roku 1984, sa karpatskú výzvu nám, kolektívu zo Slávie Prírodovedec, podarilo naplniť. Išlo u nás o prelomové športovo a cestovateľsky jedinečné podujatie.
Pretieklo veľa vody Dunajom a počas horského festivalu Expedície pri petržalskom Draždiaku prišla reč na to, ako si pripomenúť 40. výročie tohto prvého československého a druhého svetového podujatia. Spontánne som zareagoval, že najlepšie by bolo absolvovať všetko ešte raz. Zhodli sme sa, že by to bolo zaujímavé porovnanie. Do podujatia som sa pustil s novým tímom. Zvolená trasa sa dosť líšila od tej prvej, bola dlhšia a prechádzala ôsmimi štátmi.
Trojmesačný turistický pochod do dvetisíc päťsto kilometrov dlhom hrebeni Karpát zo Srbska po sútok Dunaja a Moravy v čase, keď padli mnohé zábrany pre spoznávanie vzdialených krajov, presviedča, že doslova pod nosom sa skrýva rozsiahla terra incognita. Otvára dvere do málo scivilizovanej, pre mnohých neznámej prírody. Upozorňuje aj na málo známe klenoty našich hôr.
Na hrebeňovke, spájajúcej štyridsaťpäť pohorí, je veľa času zamýšľať sa nad filozofickými, ekologickými a etickými aspektmi vzťahov človeka a prírody. Porovnáva skúsenosti z oboch výprav – ukazuje, čo sa za 40 rokov zmenilo a čo pretrváva. Analyzuje rozličné postoje a psychiku ľudí v Karpatoch – sviatočného n ávštevníka, skalného turistu i domorodého vrchára. Vysvetľuje, čo priťahovalo nadšencov zo sveta konzumu a z relatívneho spotrebného dostatku do lona prírody, v ktorej boli odkázaní väčšinu sami na seba a podporné skupiny, ktoré prichádzali za nimi.“
Svetozár Krno patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Úspešne absolvoval 38. ročníkov legendárneho diaľkového pochodu Trnavská stovka, v čom drží rekord. Pôsobil snáď vo všetkých kútoch sveta a dvakrát prešiel takmer 2500-kilometrov dlhý karpatský oblúk. Okrem toho absolvoval podobné podujatia v islandskej, pyrenejskej, apeninskej, korzickej, sardínskej, jadranskej, balkánskej, východoalpskej, česko-moravskej, poľskej, maďarskej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Dvakrát prešiel Cestu hrdinov SNP.
Je spisovateľom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry. Za posledný knižný cestopis získal medzinárodnú literárnu Cenu Egona Erwina Kischa. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v 15 esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom.
Od roku 1987 organizuje každoročne najstarší medzinárodný horský festival na Slovensku pod názvom Expedície venovaný propagácii expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska.
Štvrťstoročie pracuje ako profesor na Filozofickej fakulte UKF v Nitre.
17:00 28. mar | Pásmo filmov: HIKING: SVETOZÁR KRNO A VIA SLOVAKIA | 139 voľných miest |