Medvede predstavujú modelovú skupinu pre viacero biologických disciplín, napr. paleontológiu, fylogeografiu alebo ekológiu. Medveď hnedý je ako veľký všežravec citlivý na zmeny klímy, skúmajú sa preto jeho zmeny rozšírenia v súvislosti so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Na Slovensku žije zaujímavá línia, ktorá nie je príbuzná len medveďom vo zvyšku Karpatského oblúka, ale najmä veľkým populáciám v Rusku. Na opis, ako sa slovenská populácia medveďa vyvíjala a aké sa dajú predpokladať trendy, sa používa aj analýza DNA. V súčasnej vede dochádza k zmene paradigmy súvisiacej s rozpoznaním významu väčšinou vymiznutých megafaún ako kľúčových prvkov a „manažérov“ prírody, čo je v dobe Veľkého zrýchlenia mnohých parametrov ľudskej populácie zásadná téma.

Medveď ale vďaka podobnosti mnohých znakov s človekom v lovecko zberačskej etape evolúcie predstavuje archetyp, ktorý hrá úlohu v mnohých prírodných náboženstvách Holarktídy a ľudskej predstavivosti všeobecne. Odtiaľ pramenia aj ambivalentné emócie, ktoré toto zviera budí dnes.

Pavel Hulva

Molekulárny a evolučný biológ a zoológ, ktorý pracuje na Univerzite Karlovej a Ostravskej univerzite. Venuje sa cicavcom zo skupiny Laurasiatheria, ku ktorým patria napr. šelmy, netopiere alebo veľryby. Pochádza zo Sliezska, má korene v Beskydoch, v súčasnosti žije na Vysočine. Medzi jeho záujmy patria aktivity v prírode od výskumných expedícií do exotických biotopov cez faunistiku po chov zvierat a lov, knihy, šport a iné.