Naša slovenská Nepálčanka. V Nepále 5 rokov žila a stále sa tam vracia. Nepálska veteránka po sérii chorôb je už viac MESTO ako HORY. Porozpráva nám o bizarnostiach a krásach jej častej existencie v Nepále za 20 rokov.

Prišla tam ako backpackerka, pobehala po Himalájach a previedla nimi stovky Slovákov. Neznáša vrcholovú turistiku a takzvané dobíjanie vrcholov. Nemá rada šport, a aj slovu turistika sa vyhýba. Má rada putovanie. Cez hory cez doly. Aj dlho aj krátko. Tak, aby človek vnímal svet naokolo, nezbieral “ulovené” kopce a výškové metre, nečumel stále na navigáciu a hodinky, tak aby si všimol deti v miestnej škole, pohladkal malé kozliatka v nepálskej dedinke, tak aby vnímal aj svoj dopad v malých horských komunitách. Najviac sa jej páčia hory tam, kde v nich žijú ľudia. Tradične, skromne, tak ako kedysi. Jedného dňa v neškodnej výške 3500 metrov prišla pľúcna embólia, záchrana vrtuľníkom, a odvtedy už vyššie nemôže. Pokúša šťastie, a zavše sa situácia zopakuje. Nepál však pre ňu nie je o nastúpaných metroch a nadľudských výkonoch - je v prvom rade o ľuďoch. Tí sú skutočným klenotom tejto himalájskej krajiny. Ľudia v horách aj meste. Ľudia tak prívetiví a pohostinní, že veľká časť turistov sa sem vráti. A niektorí, ako Dorota, ani neodídu celých 5 rokov.