Ako liezť od detstva do sedemdesiatky, ako liezť od dvojmetrových liepakov a bouldrov až po tisícmetrové steny a sedemtisícovky, ako liezť v lete aj v zime, ako liezť pre radosť, aj pre výkony.

Igor Koller: „Baví ma liezť vždy, všade a po všetkom! Táto veta z môjho článku o prvovýstupe Hrany Kalamárky v pieskovcových Teplických skalách asi najlepšie charakterizuje môj prístup k lezeniu a horolezectvu. Okrem toho lezenie bolo pre mňa celý život nielen fyzický pohyb a šport, ale aj fotografovanie, písanie článkov, prednášky, organizovanie. Práve toto všetko dokopy napĺňalo a napĺňa môj život. A pravdaže všetko čo som robil a robím, som sa snažil robiť na čo najvyššej úrovni, a povedzme celkom otvorene zaradiť medzi najlepších. Začínal som na skalkách v okolí Zvolena a na Kalamárke, cez Vysoké Tatry a pieskovcové oblasti som sa dostal do Álp a Dolomitov, kde sa mi podarilo otvoriť veľa ťažkých nových ciest vrátane najznámejšej Ceste cez Rybu na Marmolade. Dostal som sa aj do vysokých hôr na pamírske sedemtisícovky a neskôr aj do Indie a Karakoramu. Popri tom som funkcionárčil, od tajomníka horolezeckého oddielu, cez vedenie trénerských rád, až po dlhoročné predsedovanie v Slovenskom horolezeckom spolku JAMES. Bol som pri organizovaní prvých lezeckých pretekov, hlavne v boulderingu, pri zavádzaní umelých lezeckých stien. A celý život aj v praxi potvrdzoval, že liezť sa dá od útleho detstva až do staroby, že je to činnosť neuveriteľne zábavná, tvorivá a inšpirujúca.“